Detské obrázky a detske tabule

Či máme ísť rovno alebo doprava alebo čo. Samozrejme, že sme sa vybrali zlou cestou.

Tak sme oslovili nejakého pracovníka asi letiska pravdepodobne a ten nám pomohol. Klíma bola samozrejme nastavená na sibírsku teplotu, takže sme povyťahovali svetre a deky. Marek si pospal, ja som si dobila všetkú elektroniku a už pomaličky sme boli myšlienkami na pláži v Miami.

Vošli sme dnu, pretože sme mali ešte asi polhodinu čas. My sme mali to šťastie, že s nami cestovala Majka, ktorá študuje prekladateľstvo angličtiny a španielčiny. Príjemné ráno v Orlande rýchlo vystriedal stres z toho, ako sa dostaneme k autobusu, ktorý nás odvezie na ostrov Miami Beach!

Bolo z toho celkom veľké haló a tak sme museli zostať na aktuálnom mieste a počkať, kým ich chytia. A to je už riadny luxus 🙂 Zobudili sme sa do prázdneho domu, kde nás v kuchyni čakali raňajky a neskôr nás opäť vyzdvihol niekto z kempu. Keď končí šéfovi zmena, za každým osobitne príde a poďakuje mu za odvodenú prácu, rozlúči sa, popraje pekný deň a až potom odíde.

Všetci, vrátane šéfov, sú tak super, že hádam i keď ony do teba vrazia, tak sa to ospravedlnia. Šéf kempu mal príhovor a všetkým ďakoval, hovoril tom, že sme tím a potom hovoril, že ďakuje kitchen staffu, za to, že im pripravujeme jedlo a je to náročné 3x denne a všetci nám tlieskali a ďakovali, že si to vážia. Všetci sú tu veľmi milí, ale že NESKUTOČNE.

Väznica sa už dnes samozrejme nepoužíva, ale stále si môžete pozrieť miniatúrne cely, kde väznili politických väzňov počas Apartheidu. Úplne sa zmenila, či čo 😉 Na tretí deň sme sa odhodlali sadnúť na loď (vlny boli dosť veľké a nám je obidvom v aute a na lodi zle aj za pekného počasia) a išli sme na Robbenov ostrov, kde 18 rokov väznili Nelsona Mandelu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *